Keď Adam Grant vydal svoju knihu Skrytý potenciál, takmer okamžite sa stala bestsellerom. Ak je niekto povolaný hovoriť o tom, ako najlepšie dosiahnuť úspech a vyťažiť čo najviac zo svojho talentu, nastavania a tvrdej práce, je to práve tento psychológ a sociálny vedec, ktorý roky spolupracuje s firmami a do hĺbky pozná pracovné prostredie.
Skrytý potenciál vyšiel v roku 2023 a okamžite sa stal bestsellerom. Ak sledujete Adama Granta na sociálnych sieťach, viete, že si jeho rozprávanie okamžite získa vašu pozornosť. Rovnako je to aj s jeho knihou - okamžite sa do nej začítate a nebudete ju chcieť pustiť z rúk. Grant má rozprávačský talent podobný Oliverovi Sacksovi či Irvinovi Yalomovi. Hoci sa každý z nich venoval inej oblasti psychológie, všetci traja nesporne dokážu pútavo písať. Všetci, a nebolo to inak ani v prípade Grantovej publikácie Skrytý potenciál, vnášajú do príbehov a odporúčaní svoje vlastné obohacujúce skúsenosti.
Prišiel som na to, že úspech nie je o tom, ako blízko sa dostaneme k perfekcionizmu, ako skôr o tom, koľko toho po ceste prekonáme.
Ako sa zlepšiť v tom, aby sme sa zlepšovali?
Odpoveď je na prvý pohľad jednoduchá, ale v hĺbke extrémne zložitá - máme sa venovať kultivácii svojho charakteru. Ako to však pretaviť do reálneho života? Grant nás prevedie tromi navzájom súvisiacimi oblasťami, ktoré posilnia náš charakter a vybudujú v nás neochvejnú schopnosť chcieťsa naďalej zlepšovať. Úspešní ľudia sa od tých, ktorí mali talent, ale nepresadili sa, líšia v nasledovnom:
Diskomfort, prosím - a to pri každej možnej príležitosti a v akomkoľvek ohľade. Ak totiž ostávame v konfortnej zóne, nikam sa nedokážeme posunúť. Ak ju však vedome, čím častejšie, vyhľadávame, vytvárame si priestor pres rast a nastavenie, v ktorom sa učenie sa stane vyhľadávanou skúsenosťou.
Sponge Bob v akcii - absorbovali a následne sa adaptovali, nasávali všetko a z každej strany, túžili po nových poznatkoch a nedokázali sa zastaviť v tom, aby sa nedozvedeli niečo, čo predtým nevedeli a nielen v oblasti ich vlastného záujmu, ale všeobecne. Neobjavené oblasti boli pre nich výzvou, na ktorú sa bolo treba okamžite podujať.
Perfekcionizmus? A na čo? - Ak sa v cudzom jazyku naučíte prvých 50 slov, choďte von a začnite ich používať, nečakajte, kým budete na úrovni, ktorá sa vám zdá dostatočná, práve naopak. Čím skôr začnete, tým ďalej sa dostanete. Nájdite správnu mieru medzi robením chýb a bezchybnosťou, občas naozaj stačí zariskovať.
Motivácia - ako na ňu?
Motivácia predstavuje najväčšiu vnútornú hybnú silu, ktorú dokážeme nájsť. Je veslom na našom člne za úspechom, pomáha nám dostať sa k svojmu cieľu jednoduchšie a rýchlejšie. Pritom občas stačí jemná zmena v nastavení mysle, keď namiesto slova "Musím!" použijeme "Chcem!" Ak sa z cesty za naším cieľom stane miesto nadšenia, kroky na nej budú radostnejšie.
Čo nás ešte môže motivovať? V každom z nás sa aj v dospelosti skrýva dieťa, ak to dieťa v sebe prebudíme a necháme ho hrať sa, k výsledku prebehne tanečným krokom. Grant píše o zámernej hre, o hre s cieľom, o premyslenej sade pravidiel, ktoré ale ponechajú dostatočné miesto našej kreativite, takže na chvíľku zabudneme, že sa vlastne vzdelávame alebo tvrdo pracujeme. Ak máte deti, možno ste to odpozorovali pri kreatívnych aktivitách v škole alebo pri aplikáciách, kde sa učia hraním napríklad programovať. Nadšenie z hry sa prenesie do výsledku a zapamätajú si oveľa viac. Ak naopak máte radi šport, kniha je plná príkladov z basketbalu a iných kolektívnych športov.
Čo ale robiť, ak nás motivácia zrádza, keď narazíme na prekážku?
Dočasne si postavme si lešenie, ktoré nás prevedie nepriaznivým obdobím, nájdime si niečo, pri čom vypneme hlavu, napríklad Tetris. Nezabudnime však, že v momente, ako prekážku prekonáme, lešenie možeme zložiť, aby sme ho pri inej príležitosti mohlo nanovo postaviť v inej forme.
Oddýchnime si - a myslím to naozaj! Odomknúť potenciál neznamená len pracovať, aby sa z nás stali roboti v mene progresu. Môžeme si dovoliť vypnúť a dobiť baterky, dokonca v momente, kedy začneme cítiť únavu, nie v momente, keď sme už kompletne vyčerpaní. Buďme pre seba prioritou, aby sme dokázali odbehnúť celý maratón k svojmu cieľu.
Vráťme sa o krok či dva späť, aby sme sa dokázali následne pohnúť vpred. Ak sa zasekneme a zistíme, že sme nesprávne odbočili, nie je hanbou otočiť sa a vrátiť sa na pôvodné miesto. Hoci sa nám bude zdať, že ideme späť, netreba sa zľaknúť. Po nájdení inej cesty sa opäť, dokonca rýchlejšie, posunieme nahor.
Majme na pamäti cieľ, ale nevytvárajme si detailný plán. Máločo v našich životoch ide presne podľa plánu, väčšinou sa stretneme so situáciou, ktorá nám ho celý nabúra. Vtedy hľadáme kreatívne riešenie, ako sa s tým vysporiadať. Ak sú to malé ciele ako nakúpiť všetko na recept, ktorý dnes chceme pripraviť, vyberieme si inú potravinu alebo navštívime iný obchod. Tam to ide celkom ľahko. Ale ak ide o životný míľnik alebo dlhodobý cieľ, presný zoznam nám bude skôr prekážkou ako pomocníkom. Nestrácajme preto zo zreteľa cieľ, ale ostaňme flexibilní.
Nechajme si poradiť, ale rady prispôsobme svojim potrebám. Každý z nás má individuálnu cestu a to, čo pre niekoho funguje, nám nemusí vyhovovať. Inšpirujme sa, pozbierajme rady z okolia, ale prepínače nastavme podľa seba. My sami totiž najlepšie vieme, čo potrebujeme.
Ak v nás iní veria, začnime v seba veriť tiež. A ak na chvíľku prestaneme, nájdime si kouča, ktorý nás povedie, ale nebude nám ukazovať presnú cestu. Takto dokážeme vybudovať dôveru v seba, ktorá nás dlhodobo povedie vpred.
"Imposter syndróm hovorí: Neviem, čo robím. Je to len otázkou času, kedy na to niekto príde. Rastové myslenie hovorí: Zatiaľ neviem, čo robím. Je to len otázkou času, kedy na to prídem."
Systém príležitostí
Môžeme pred tým zatvárať oči, koľko len chceme, ale v skutočnosti na náš úspech a to, ako rozvinieme svoj potenciál, vplýva aj prostredie, v ktorom sa nachádzame. Systém príležitostí nie je rovnocenný pre každého a Grant na rovinu hovorí, že na štartovacej čiare naozaj záleží.
Ale nevdávajme sa, ak je naša štartovacia čiara nižšie ako niekoho iného. Grant nás vyzýva, aby sme sa stali tými, kto vytvorí príležitosť pre niekoho iného. Nie však len v oblasti vzdelávania, ale aj neskôr. Vo svojej knihe spomína unikátny príbeh, ako dokážu aj dospelí zažiariť, dokonca aj v prípade, ak ich vybrali, aby poukázali na ich neschopnosť.
Zároveň Grant pripomína, aká silná dokáže byť skupina, ak sa spojí pri dosahovaní spoločného cieľa. Keď rozpoznáme svoje silné stránky a venujeme ich rozvoju komunity, iní dokážu naučiť naopak nás to, v čom vynikajú oni. Za takýchto podmienok sa celá skupina dostane k cieľu oveľa rýchlejšie ako jednotlivci individuálne.
Na záver
Keď som brala do ruky Grantovu knihu, myslela som si, že bude "len" ďalšou na zozname motivačnej literatúry, ktorá ľudí príliš tlačí vopred za naplnením amerického sna. Pravdepodobne som zabudla, že Adam Grant prejavuje svoju ľudskosť v každom zo svojich postov či videí. Sám v knihe niekoľkokrát spomína, aká bola jeho cesta, ako sa zasekol pri písaní tejto knihy, kedy a nakoľko o sebe pochyboval, kdežto my ho vnímame ako známu a úspešnú osobnosť. A tak aj potenciál nás všetkých rozvíja kniha s dôrazom na ľudskosť, jedinečnosť a vzájomnú pomoc.